VISUALIZZA PAGINA SU APP MOBILE

    Scheda completa dell'erba

© I contenuti di questa pagina (escluse le immagini di pubblico dominio) sono di proprietà esclusiva dell'autore Alberto Tucci. Ne è vietata la copia, la riproduzione e l'utilizzo anche parziale in ogni forma.


LAVANDA
Lavandula angustifolia Miller

TOSSICITÀ: BASSISSIMA

LEGGERE LA SCHEDA IN TUTTE LE SUE SEZIONI PER UNA CORRETTA INFORMAZIONE SULLE PRECAUZIONI D'USO

CLASSIFICAZIONE

Dominio: Eukaryota (Con cellule dotate di nucleo)
Regno: Plantae
Sottoregno: Tracheobionta (Piante vascolari)
Superdivisione: Spermatophyta (Piante con semi)
Divisione: Angiospermae o Magnoliophyta (Piante con fiori)
Sottodivisione: ---
Classe: Magnoliopsida (Dicotiledoni)
Sottoclasse: Asteridae
Ordine: Lamiales
Famiglia: Lamiaceae
Sottofamiglia: Nepetoideae
Tribù: Ocimeae

NOMI POPOLARI E INTERNAZIONALI
.....espandi Fior Di Spigo, Nardo, Erba di San Giovanni, True Lavender, Lavande, Lavando, Lavendel, Spijklavendel, Alhucema, Espliego, Alfazema, Khuzaama, Lafand, Hoosam, Husam, Izpiliku, Espígol, Ljekovita Lavanda, Hunlavendel, Lavendel, Tähklavendel, Laventeli, Tupsupäälaventeli, Lebánta, Levanta, Levendula, Lofnarblóm, Rabenda, Ravunda, Rabandin, Rabendeo, Rabendo, Tikroji Levanda, Lavandra, As?w?wdws, Ostukhudus, Lawenda W?skolistna, An Lus Liath, Lus-Na-Tùise, Levandu?a, Levandu?a úzkolistá, Lavendin, Sivka, Lawendeort

SINONIMI DEL NOME BOTANICO
.....espandi Lavandula Officinalis Chaix, Lavandula Vera DC., Lavandula Spica L. (in Parte), Lavandula Vulgaris Lam., Lavandula Fragrans Salisb., Lavandula Minor Garsault (invalid), Lavandula Angustifolia F. Albiflora (Rehder) Geerinck, Lavandula Angustifolia Var. Delphinensis (Jord. Ex Billot) O. Bolòs & Vigo, Lavandula Delphinensis Jord. Ex Billot, Lavandula Officinalis F. Albiflora Rehder, Lavandula Officinalis Var. Delphinensis (Jord. Ex Billot) Rouy, Lavandula Spica Var. Angustifolia (Ging.) Briq., Lavandula Spica Var. Delphinensis (Jord. Ex Billot) Nyman, Lavandula Vera Var. Angustifolia Ging., Lavandula Vera Var. Ligustica De Not.  

DESCRIZIONE BOTANICA
ARBUSTO SEMPREVERDE AROMATICO ALTO FINO A 1 METRO CON FUSTI LEGNOSI ALLA BASE E RAMETTI ERBACEI ERETTI. FOGLIE OPPOSTE SESSILI LINEARI O LANCEOLATE STRETTE GRIGIO-VERDI TOMENTOSE. FIORI ERMAFRODITI ZIGOMORFI PICCOLI DI COLORE BLU-VIOLETTO O LILLA IN SPIGHE TERMINALI COMPATTE PORTATE DA LUNGHI PEDUNCOLI AFILLI. CALICE TUBOLARE GAMOSEPALO CON CINQUE DENTI. COROLLA TUBOLARE BILABIATA CON LABBRO SUPERIORE BILOBO E LABBRO INFERIORE TRILOBO. ANDROCEO CON QUATTRO STAMI DIDINAMI INCLUSI NEL TUBO COROLLINO. GINECEO SUPERO BICARPELLARE CON STILO FILIFORME E STIGMA BILOBO. FRUTTO TETRACHENIO SECCO CHE SI DIVIDE IN QUATTRO NUCULE MONOSPERME.

COLORI OSSERVATI NEI FIORI
________ AZZURRO-VIOLETTO
________ VIOLA-BRUNO


FIORITURA O ANTESI
GIUGNO, LUGLIO, AGOSTO, SETTEMBRE, FINE PRIMAVERA, ESTATE


HABITAT
Originario delle regioni montuose del Mediterraneo occidentale, in particolare della Spagna settentrionale e della Francia meridionale. Cresce spontaneamente su pendii rocciosi calcarei, in zone aride e soleggiate, spesso in altitudini comprese tra i 500 e i 1700 metri. Predilige suoli poveri, ben drenati e alcalini, tipici della gariga e della macchia mediterranea. Si adatta a climi temperati caldi con estati secche e soleggiate e inverni miti, tollerando la siccità e il freddo moderato. Grazie alla sua bellezza e al suo profumo, è ampiamente coltivata in tutto il mondo in giardini, campi e per la produzione di olio essenziale, mantenendo una preferenza per posizioni soleggiate e terreni ben drenati anche nelle coltivazioni.

DISTRIBUZIONE GEOGRAFICA 2025


PERIODO BALSAMICO
PRIMAVERA

DROGA UTILIZZATA
FIORI O SOMMITÀ FIORITE

PRINCIPI ATTIVI
Olio essenziale: linalolo (monoterpenolo), acetato di linalile (estere terpenico), beta-ocimene (monoterpene), canfora (chetone terpenico), Cumarine: umbelliferone, erniarina, Flavonoidi: luteolina, apigenina, Acidi fenolici: acido rosmarinico, acido caffeico, Triterpeni: acido ursolico, Steroli: beta-sitosterolo, Tannini: gallotannini, Saponine

PROPRIETÀ E INDICAZIONI REGISTRATE

  • ------
  • ookREPELLENTE INSETTI
    +++ANSIA E AGITAZIONE NERVOSA
    +++AROMATIZZANTE
    +++CARMINATIVO - ANTIFERMENTATIVO
    +++COLICHE BILIARI
    +++COSMETICO
    +++DIURETICO ANTISETTICO ANTIPUTRIDO
    +++IDROCOLAGOGO
    +++IDROCOLERETICO
    +++INFEZIONI (VIE RESPIRATORIE)
    +++INSONNIA
    +++METEORISMO FLATULENZA E FERMENTAZIONI INTESTINALI
    +++SEDATIVO O CALMANTE SISTEMA NERVOSO CENTRALE
    +++SPASMI E DOLORI SPASMODICI DI VARIA NATURA
    +++SPASMOLITICO FEGATO E VIE BILIARI
    +++SPASMOLITICO INTESTINALE
    ++ANALGESICO (GASTRICO)
    ++ANALGESICO O ANTALGICO
    ++ASMA BRONCHIALE E BRONCOSPASMO
    ++BALSAMICO RESPIRATORIO
    ++CEFALEA O MAL DI TESTA - EMICRANIA
    ++COLAGOGO
    ++COLICHE INTESTINALI
    ++COLLUTTORIO BATTERIOSTATICO ORO-FARINGEO
    ++DERMATOSI
    ++DERMOPURIFICANTE DERMOPROTETTIVO (USO ESTERNO)
    ++DIURETICO
    ++FARINGITE E RINOFARINGITE
    ++GASTRALGIA O MAL DI STOMACO
    ++INFIAMMAZIONI (APPARATO URO-GENITALE)
    ++INSUFFICIENZA EPATOBILIARE E INTOSSICAZIONE DEL FEGATO
    ++IPERTENSIONE ARTERIOSA (IPOTENSIVO PERIFERICO)
    ++PARASSITI DELLA PELLE (INSETTI - ACARI - SCABBIA)
    ++PRURITO
    ++SPASMOLITICO ANTISPASMODICO
    ++SPASMOLITICO VIE RESPIRATORIE
    +ANTISETTICO
    +BRONCODILATATORE ANTIASMATICO
    +CICATRIZZANTE O VULNERARIO
    +EPATITE
    +EPATOPROTETTORE ANTIEPATOTOSSICO DEL FEGATO
    +FORUNCOLOSI
    +INAPPETENZA E ANORESSIA
    +IRRITAZIONI CUTANEE DA PIAGHE FERITE ABRASIONI E SCREPOLATURE (USO TOPICO)
    +NEVRALGIE
    +STEATOSI EPATICA (NON ALCOLICA)
    +TOSSE
    +TUSSIFUGO
    +LESIONI CUTANEE - PIAGHE FERITE ABRASIONI E SCREPOLATURE (USO TOPICO)

    ORGANI INTERESSATI DALL'AZIONE FITOTERAPICA
    APPARATO URO-GENITALE
    BRONCHI E BRONCHIOLI
    CAVO ORO-FARINGEO
    CISTIFELLEA E VIE BILIARI
    FARINGE E VIE AEREE SUPERIORI
    FEGATO
    FEGATO E VIE BILIARI
    GOLA
    GONADI (TESTICOLI E OVAIE)
    INTESTINO
    MUSCOLATURA LISCIA
    NERVI E TRONCHI NERVOSI
    ORGANI DIGESTIVI
    ORGANI E-O TESSUTI DI VARI DISTRETTI CORPOREI
    ORGANI EMUNTORI
    ORGANI GUSTATIVI
    ORGANI SESSUALI E RIPRODUTTIVI
    PENE
    POLMONI
    RENI
    SISTEMA CIRCOLATORIO
    SISTEMA ENDOCRINO
    SISTEMA IMMUNITARIO
    SISTEMA NERVOSO AUTONOMO (NEUROVEGETATIVO)
    SISTEMA NERVOSO CENTRALE
    SISTEMA NERVOSO ENTERICO
    STOMACO
    TESSUTO CUTANEO
    TESTA
    TESTICOLI
    TUBO GASTRO-ENTERICO
    UTERO E OVAIE
    VAGINA
    VASI SANGUIGNI PERIFERICI
    VESCICA URINARIA
    VIE AEREE SUPERIORI
    VIE RESPIRATORIE
    VIE URINARIE

    ESTRATTI
  • Lavanda Olio Essenziale
    1-4 gtt al giorno su zolletta di zucchero
  • Lavanda Tintura Madre
    Preparata dalle sommità fiorite fresche XXX gtt 3 volte al giorno e L gtt la sera
  • Lavanda Tisana
    Uso esterno: 20-100 g per 20 lt di acqua Bagni

  • COMPOSIZIONI POPOLARI CON LAVANDA
    TISANA ASMA
    TISANA DEPURATIVA ACNE
    TISANA IPERTENSIONE
    TISANA MAL DI TESTA
    TISANA RILASSANTE

    ERBE FAVORENTI L'ATTIVITÀ FITOTERAPICA
    BORRAGINE
    CAJEPUT
    CALENDULA
    EUCALIPTO
    GINESTRA DEI CARBONAI
    GINSENG
    MENTA PIPERITA
    NIAOULI
    PINO MARITTIMO
    ROSMARINO
    SALVIA OFFICINALE
    SANTOREGGIA ORTENSE
    TIMO VOLGARE
    VALERIANA OFFICINALE
    VIOLA TRICOLORE

    CONTROINDICAZIONI
    NESSUNA CONTROINDICAZIONE ALLE DOSI TERAPEUTICHE NORMALI ECCETTO IPERSENSIBILITA´ INDIVIDUALE.

    AVVERTENZE
    DOSI ELEVATE POSSONO PROVOCARE AGITAZIONE O, AL CONTRARIO, SONNOLENZA.

    NOTE DI FITOTERAPIA
    .....espandi L´olio essenziale della L.vera può essere usato come antiinfiammatorio ed antispasmodico del tubo digerente; in aerosol come balsamico ed antispasmodico delle vie respiratorie su prescrizione medica. L'olio essenziale di L.spica, ricco in alcoli ed ossidi ha buone proprietà antibatteriche ed antimicrobiche delle vie respiratorie.


      PIANTA MELLIFERA

    CARATTERISTICHE DEL MIELE
    .....espandi Il miele monoflora di lavanda cristallizza abbastanza rapidamente, spesso con cristalli medio-fini e presenta un colore da giallo paglierino ad ambrato, quando liquido e da bianco a beige a volte con tonalità gialle quando cristallizzato. L'odore è di intensità media, molto caratteristico, fragrante e profumato di piante aromatiche, florale, di camomilla, di foglie di fico, di frutta aromatica, con connotazioni vegetali che ricordano l'odore del residuo della pianta dopo infusione, di incenso. All'esame gustativo presenta un sapore normalmente dolce e da normalmente a decisamente acido, aroma di intensità media, molto caratteristico, fruttato, che ricorda il frutto della passione o il fico molto maturo, il torrone di mandorla, con connotazione a volte rancida e altre simili alla descrizione olfattiva. L'aroma è abbastanza persistente, molto spesso con retrogusto, da leggero a forte, caratteristico. [Autore: Dott.ssa Maria Lucia Piana] Tratto da: api.entecra.it - Consiglio per la ricerca e sperimentazione in agricoltura

    UTILE DA SAPERE
    ESSENZE GERMICIDE MEDIE Le .....espandi ESSENZE GERMICIDE MEDIE Le essenze il cui potere antisettico è improvviso e imprevedibile nei confronti di un certo agente patogeno vengono chiamate "essenze germicide medie" Sono le seguenti: Pino, Cajeput, Eucalipto, Lavanda, Mirto, Geranio rosato, Petit grain, Estragone, Serpillo, Niaouli. L'indice aromatico o I.A. di una essenza rappresenta il potere germicida riferito a un olio essenziale ideale (100%). Le essenze germicide medie hanno un I.A. medio che va dallo 0,126 del OE di Serpillo al 0,296 del OE di Eucalipto e Lavanda. Questo non vuol dire semplicemente che sono meno o poco efficaci rispetto alle "maggiori", ma che i risultati medi, ovvero calcolati su una sperimentazione allargata a molti batteri, hanno potere antisettico medio inferiore. Le essenze germicide medie sono quelle più utilizzate nelle specialità farmaceutiche. [Tratto da: Paul Belaiche - "L'Aromatogramma"]
    NOTE VARIE
    .....espandi I cuscini alle erbe confezionati per favorire il sonno contengono almeno un 30% di Lavanda.



    BIBLIOGRAFIA, WEBLIOGRAFIA E ARTICOLI SCIENTIFICI SUL WEB

  • Cavanagh H.M.A., Wilkinson J.M. (2002). Biological activities of lavender essential oil. *Phytotherapy Research*, 16(4), 301-308.
  • Prusinowska R., Åšmigielski K.B. (2014). Composition, biological properties and therapeutic effects of lavender. *Herba Polonica*, 60(2), 56-66.
  • Hajhashemi V., et al. (2003). Anti-inflammatory and analgesic properties of lavender essential oil. *Journal of Ethnopharmacology*, 89(1), 67-71.
  • Lesage-Meessen L., et al. (2015). Essential oils and distilled straws of lavender and lavandin: a review of current use and potential application in white biotechnology. *Applied Microbiology and Biotechnology*, 99(8), 3375-3385.

  •    



    Lavandula angustifolia

    Lavandula spica

    Autore: A.Tucci

    Autore: A.Tucci

    Lavandula dentata L
    Autore: A.Tucci


    Foto modificata per uso didattico. Originale da ITIS di Tecnica Agraria Arrigo Serpieri - Bologna

    Autore: A.Tucci

    Low resolution image for educational use. Courtesy Dr. Luigi Rignanese (Berkeley.edu)

    Foto modificata per uso didattico gentilmente concessa da Luciana Bartolini

    Lavandula vera

    Lavandula vera


    Altre Foto e Immagini di LAVANDA su